Poznám ten pocit. -5.diel

Raz som bola doma celkom sama a zamyslela som sa, pozrela do kalendára.......... 2 týždne mi meškajú.....kurva. Bola som si istá že som neni tehotná ale aj tak som išla do lekárne  a kúpila tehotenský test. Prišla som domou Vlado bol do 6 v práci takže som mala ešte 3 hodiny čas. Zaliezla som na WC spravila tehotenský test a chvíľu čakala, sedela a rozmýšľala. Test mi vyšiel POZITÍVNE! ,,Nie, nie, nie!“ hrozne som sa rozplakala. Test som zabalila do sáčku a hodila do kabelky. Vlado ho nemôže  vidieť a v kabelke som mala už všetko možné aj nemožné. Vlado ma takto vidieť nemohol vedel by že sa niečo stalo a ešte k tomu som ho nemohla vidieť.  Napísala som mu odkaz: ,, Dnes prespím u Monči nečakaj ma.“ Položila som ho na stôl, zobrala kabelku, kľúče, mobil a všetko potrebné a odišla.  Jasne že Monče som neišla, jej rodičia by nám nedali pokoj a zrovna  jej som to povedať nepotrebovala. Išla som k Romanovy už od detstva sme dobrý kamaráti. Prišla som k nemu a zazvonila som. Bola som biela ako stena a celá uplakaná. Roman otvoril dvere a zarazene sa ma spýtal: ,,Čo sa stalo?“ Na nič iné som sa akosi nezmohla a uplakane som povedala: ,,Môžem u teba prosím prespať?“ On odpovedal: ,,Jasne, vieš že ty máš vždy dvere otvorené“ ,,Ďakujem.“ Vyzula som si topánky. Vôbec som nevládala oprela som sa o stenu plakala a pomaly po nej zliezla dolu. Roman prišiel za mnou bez slov si ma zobral na ruky a odniesol na gauč. Sadol si vedľa mňa. Ja som konečne nabrala odvahu sa o tom s ním  porozprávať. Nevedela som ako mám začať. Ale nejak som to dala: „Jak sme boli ja, ty, Monča a Igor v tom bare. No tak proste...“ nedokázala som už ďalej hovoriť a rozplakala som sa. Potom som mu ale medzi slzami rýchlo povedala: „Som tehotná!“ „A s kým?“ spýtal sa zvedavo aj keď mu to bolo pomerne jasné. „Je Igororve!“  povedala som s plačom a položila si hlavu na jeho nohy. On ma hladil po vlasoch a hovoril mi: ,,Neboj to bude dobré, to bude fajn“ trochu ma to upokojovalo ale stále som hrozne plakala. ,,Ja sa chcem zabiť!“ on sa na mňa chápavo pozrel a dal mi ruku okolo ramien. Ja som si položila hlavu na jeho plece. On mi ukludnujúco hovoril: „Nie, na to ani nemysli, to nesmieš, ublížila by si tým veľa ľudom“ Iba som plakala na jeho ramene a on sa mi prehŕňal vlasmi. Bol to krásny pocit. Páčilo sa mi to. Aj keď som sa cítila naozaj príšerne. On bol v tej chvíli  mojou najväčšou oporou. Cítila som že on ma úplne chápe a že mi vždy pomôže. Spýtala som sa ho: ,,Nemáš mi požičať nejaký uterák a tričko na spanie?“ Bez slova odišiel do izby doniesol mi uterák a tričko. Ja som si to zobrala a zobrala som si aj kabelku. Išla som sa umyť. Umyla som sa, obliekla ale ostala som v kúpeľni. Vytiahla som z tašky žiletky, jednu som si zobrala a sadla si na vaňu. Začala som si ňou rezať po ruke, trochu ma to ukľudňovalo. V tom som počula otvoriť dvere. Mala som na ruke ale 10 rezov celkom hlbokých. Roman sa postavil vedľa mňa a z výšky na mňa pozeral. Ja som sa mu pozrela do očí ,ale po pár sekundách som sa znovu pozrela na svoju ruku a pokračovala v rezaní. On mi tú žiletku zobral z ruky a povedal: ,,Poď do izby!“ Poslúchla som ho pobrala som si všetky veci z kúpeľne a išla za ním do izby. Hneď jak som vošla do izby Roman pribehol za mnou ukázal na posteľ a povedal: ,,Pripravil som nám na spanie.“ Vedela som že po tom čo videl ma osamote už nenechá. V ruke neustále držal moju žiletku. Sadla som si na posteľ. Chytil servítok položil ho na jeho nočný stolík a naň položil tú žiletku. Vybral si zo skrine veci zobral ich a povedal: ,,Idem sa umyť a hentoho sa už ani nedotýkaj! Prosím.“ a ukázal na tú žiletku. „Dobre“ uistila som ho aby bol spokojný. Ale ja som ho neposlúchla zobrala som ju a na ruku si vyrezala ZV a znak TP.  Potom som žiletku pečlivo vrátila naspäť tak aby si nič nevšimol. Keď sa vrátil ľahol si vedľa mňa a oprel sa o stenu do takého polosedu ja som sa k nemu prisunula a oprela si o jeho hrudník hlavu. Už mi zase bolo do plaču tak som sa rozplakala. Roman mi začal spievať: ,,V útrobách zhasnutých lámp smutná duša bdie,...“ dobre vedel že tú pesničku od nich zbožňujem. Roman  vie krásne spievať . Od Romana tá pesnička bola tak originálna, tak iná ale prekrásna. Hneď som prestala plakať a započúvala sa do jeho hlasu . Keď dospieval opýtal sa ma: ,,Ešte niečo ti zaspievam?“ Ja som odkývla na súhlas. Začal mi spievať akustik od únosu. Tú mám tiež moc rada a málokedy ju počujem. Potom mi zaspieval akustické Zachráň ma a smäd. Milovala som jak mi to spieval. Už sa mi nechcelo hentak ležať tak som si ľahla normálne na posteľ a spravil tak aj on. Chytil mi ruky a začal si ich obzerať, za normálnych okolností by som nedovolila aby mi niekto pozeral na ruky ale že to je on a chápala som ho. Potom mi pustil ruky a stlmil lampu až na úplné šero. Ja som zatvorila oči ale jasne že som hneď nezaspala. Roman sa otočil ku stolíku v domnení že spím. Zobral moju žiletku a spravil si na ľavom zápestí dva rezy. Ja som sa ho spýtala: ,,Prečo mi zakazuješ niečo čo sám robíš?“ On sa na mňa dosť nervózne a zmätene pozrel.