Poznám ten pocit. - 4.diel

Tento diel je venovaný všetkým tým čo ma dokopali k tomu aby som ho prepísala. PS.Ďakujem ale pekne ste ma kopali do prdele. :D 

Ráno som sa zobudila niečo po 8:00. Počula som Vlada ako má v obývačke zapnutý TV. Ako som ukladala posteľ pod vankúšom som našla ten papierik. Rýchlo som si ho skovala do kabelky aby ho nikto nenašiel. Celú noc som prespala vo vedľajšej izbe. Po tomto všetkom som nemala chuť spať s Vladom v jednej izbe nie to ešte v jednej posteli. Vyšla som z izby Vlado hneď pribehol za mnou: „Ako si sa vyspala zlatko?“ „Super ale teraz ma nechaj na pokoji“ povedala som so zvýšeným tónom hlasu. Vlado to rešpektoval sadol si znovu na pohovku a ignoroval ma. Ja som sa išla osprchovať, spravila som si niečo na jedenie a so slzami v očiach jedla. Vlado prišiel za mnou so slovami: ,,Povedz mi čo sa tam včera stalo, mňa neoklameš viem že sa tam niečo stalo je to na tebe vidieť tak mi povedz čo.“ ,,Nič!!“ skríkla som. „Nehúkaj po mne!“ okríkol sa. ,,Prepáč nechcela som po tebe kričať len som nasratá na Monču to je všetko.“ ,,Čo spravila??“ spýtal sa hrozne zvedavo. ,,Ale nič, nič nechaj to tak“ odvrkla som a odišla som z kuchyne. S Vladom som momentálne vôbec nechcela byť ale to by bolo až priveľmi nápadné tak som odišla do obývačky, sadla som si na gauč a pozerala TV. Za chvíľku prišiel aj Vlado sadol si vedľa mňa, ja som si ľahla a položila hlavu na jeho nohy a zaspala som. Keď som sa prebrala Vlado tu už nebol a bolo 13:04. Nevedela som kam išiel, nikde v byte nebol. Zobrala som a zavolala som mu: ,,Ahoj zlatko kam si išiel?“ „Ahoj volali ma chalani tak skúšame “ ,,Aha okay pa “ Potrebovala som si vyčistiť hlavu a byť chvíľu sama tak som si zobrala všetky veci čo som potrebovala a išla som sa prejsť k jazeru. Bola som príšerne na dne po ceste ma napadlo že by som si mohla zapáliť. Nikdy som nefajčila iba 1x aj to som vtedy mala iba 15. Išla som do kauflandu kúpila som si krabičku cigariet. Otočila som sa a za mnou stál Paťo a začudovane sa ma spýtal: ,,Ty fajčíš?“ Ja som povedala prvé čo ma napadlo: ,,Nie, to kupujem Vladovy.“  Spýtal sa ma ako sa mám ja som sa všetkého zdržala a povedala som že celkom fajn. Potom sme išli každý po svojom. Išla som pri vodu, vytiahla z vačku cígy a povedala som si sama pre seba: „aa kurva nemám zapaľovač“ Išla som si ho kúpiť a po ceste som rozmýšľala či to chcem spraviť ale povedala som si  že áno. Kúpila som si zapaľovač a ešte (len tak pre istotu) žiletky. Sadla som si pri vodu a zapálila cigaretu ako som ju fajčila vtedy to bol úplne suprový uvoľňujúci pocit presne ten som potrebovala. Cígu som potom hodila do vody a povedala si že už viac fajčiť nebudem. Zdvihla som sa, obišla celé jazero a vrátila sa domou. Po ceste som si dala žuvačku keby bol Vlado už doma nech to zo mňa necíti. Prišla som domou........Vlado doma ešte nebol. Umyla som sa a obliekla si čisté veci. Vbehla som do izby zamkla som sa tam a na plné pecky pustila Escape the fate. Ľahla som si na posteľ a spytovala svedomie. Potichu som si spievala. Na Igora som nechcela myslieť a na Vlada tiež nie. A takto utekali celé dni až ubehol 1 mesiac od vtedy sa mi už dosť zlepšila nálada a nemyslela som na to.