Poznám ten pocit- 3. časť

Spýtala som sa ho: „A použili sme ochra...“ ani som to nestihla dopovedať a on mi zastrašene skočil do reči: „Nie, šak toto ma teraz najviac trápi.“ Ja som na neho trochu vytresla: „Teba? Pozri sa na mňa ty nemáš babu, nie si žena čo ho aj porodí aj vychová. Ja mám Vlada neviem ako by som mu to povedala.“ On na mňa vyskočil: „Hlavne sa nestrachuj nič nie je isté!“ ,,Dobre, dobre som v klude“ už o niečo kludnejšie som povedala ale bolo zo mňa cítiť že som drasticky vystrašená. ,,Idem do sprchy.“ zahlásila som keď som vstávala z postele. Po riadnej sprche som sa obliekla. Igor so mnou išiel dole k baru. Barmana som poprosila o jednu vodku, rýchlo som ju šupla do seba pozviechala som sa a rýchlo vyrazila  domov pri východe z baru som dala Igorovy pusu a poprosila ho nech to nikomu nehovorí. On odpovedal: „Nikto sa o tom nedozvie.“  Povedala som mu: „Keď sa Monča zobudí tak jej prosím povedz že som išla domov, že mi bolo blbo“ On: „Okay, maj sa dobre“ Ja: „Ahoj“ a zaškerila asi najväčší úškrn aký som v tej chvíli vedela. Prišla som domov Vlado sa akurát ukladal spať. Prišiel hneď za mnou. Ja som mu povedala: „Prosím nechaj ma teraz o samote.“ On odpovedal: „Ako myslíš, dobre teda“ A vrátil sa do izby. Ja som zobrala papier a pero a išla som do vedľajšej izby. Začala som na ten papier písať: „Dnes som to asi trochu prehnala s Igorom som sa vyspať nemala. Neviem čo spravím ak s ním ostanem tehotná ale nie to sa nestane, to určite nie. Ale priznám sa Igor sa mi vždy trochu páčil. Krásne spieva a píše úžasné texty ktoré mi veľa do života dávajú. Ale až takto sme to popackať nemuseli. Idem spať.....“ Ľahla som si do postele zakrila sa paplónom a zaspala.